Quo vadis štátna ochrana prírody na Slovensku?
Tento článok z decembra 2010, bol uverejnený na mojom dnes už neexistujúcom blogu na sme. Udalosti posledných dní mi zase troška rozdúchali jedno boľavé miestečko v duši, ktoré je niekoľko rokov studené ako psí čumák, aj keď na samom spodku tlie malý žeravý uhlík nádeje. Pracovala som ako krajinárka na Správe Národného parku Malá Fatra takmer osem rokov, odišla som v roku 2007 vyhasnutá, ubolená a znechutená z fungovania a ďalšieho smerovania celej štátnej ochrany prírody (tým myslím celý štátny aparát od odbornej organizácie s názvom Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky - ďalej ŠOP SR, cez orgány ochrany prírody – t.j. úrady životného prostredia, až po samotné ministerstvo životného prostredia). Chýbala dlhodobá koncepcia, chýbalo zásadné riešenie kľúčových problémov - najmä dlhodobo nevyriešený vzťah ochrana prírody versus vlastníctvo pôdy v chránených územiach, chýbal zásadný postoj k otázkam výstavby a rozvoja v národných parkoch a chránených územiach v prospech ich ochrany